Pred štyrmi rokmi som podľahol jednému plagátu. Odvtedy som nebol na klasickej plážovo-vyvaľovacej dovolenke a ani žiadnu neplánujem. Vrátiť sa k takejto dovolenke sa už jednoducho nedá. Prečo je plavba na plachetnici spolu s flotilou ďalších pár tuctov lodí plných študentov lepšia ako plánované grilovanie tiel na pláži plnej škaredých turistov? Pche, to je easy:

[pull_quote_left]Jak za týždeň? Zajtra večer máš byť v Chorvátsku![/pull_quote_left]

Na začiatok by som rád vysvetlil moje prepojenie so Student Regatou. Ako niekdajší člen Mc2 (študentská televízia, pod ktorej hlavičkou sa akcia organizuje) som vlastne náhodou natrafil na akýsi plagát vycapený v našich priestoroch. Spýtal som sa budúceho účastníka premiérového ročníka, nášho vtedajšieho šéfa, čo to má znamenať a nakoniec som sa (hoci najprv nie úplne s istotou do čoho idem) prihlásil. Zároveň mi pripadla úloha kameramana.

Ešte pred samotným podujatím som si ale fajnovo zavaril. Keď mi volali týždeň pred regatou, že mi v telke nechali ešte nejaké sponzorské veci, čo sa už nezmestili do auta, s počudovaním som sa spýtal, prečo sa to rieši s týždňovým predstihom. „Jak za týždeň? Zajtra večer máš byť v Chorvátsku!“ Priebeh situácie od tohto momentu demonštruje nasledujúca grafická rekonštrukcia:

Následne som sa ale uvedomil, rýchlo sa pobalil, vybavil auto a vyzdvihol cestujúcich.

Cestou sme sa ešte zastavili po zásoby (nie raz…). Poskytujem pre čo najfarebnejšiu predstavu  pohľad do zápiskov člena posádky druhého auta kolóny, Jara Abaffyho.  Kuk sem. Silné reči toto…

Nakoniec sme teda šťastne dorazili. A dorazili sa šťastne konečne aj vodiči.

Ako prebiehal historicky prvý ročník som sa pokúsil zachytiť v tomto videu.

Ako to vidím teraz, po štyroch absolvovaných regatách za sebou? Prečo sa vykašlať na ležanie na pláži a stráviť týždeň na plachetnici? Poviem to asi takto: keď ste na festivale, hovoríte si, plné hajzle, rady na pivo, päť krát sa zobudím, lebo sa na môj stan zdrbe nejaký ožratý chuj… Po festivale – fantastické, idem zas!

Vo veľmi vzdialenom zmysle je na tom regata podobne. Nie ste vo svojom domácom prostredí s vlastným vankúšom, s vlastným hajzlom, ste exponovaný živelným elementom. Keď treba, makáte, varíte, pijete, tancujete… aj záchod sa občas zapchá, aj plachty potrhajú, aj kapitán sa niekedy zobudí s ružovými nechtami, aj policajti vás prídu ráno o piatej umlčať, no vždy sa všetko nakoniec vyrieši. A tých zážitkov cenzurovaných… Ako sa vraví – žiadna dobrá story nezačína „Keď som jedol šalát…“ ale „Keď sme šťastne zakotvili…“

[pull_quote_right]Prečo by niekto preferoval sledovanie kancelárskych krýs naberajúcich bronz na lokálnej pláži alebo desiatky „svalo-mačov“ a desaťeurové longdrinkové žbrndy na lokálnych „tuc-tuc-tékach“, keď sa môže plaviť na plachetnici? [/pull_quote_right]

A pokojne by ste sem mohli prísť bez kvapky trúnku. Stačí sa ísť pozoznamovať s posádkami a nalejú vám všetko od ríbezláku po rum s ríbezlovým džúsom servírovaný cez priesvitnú hadicu dlhú meter a pol (danej posádke sa zároveň ospravedlňujeme za omylom odcudzený klobúk; ak vám to pomôže, mne niekto ukradol kapitánsku čiapku, ktorú som rok predtým niekomu nechtiac odcudzil ja). Pri 17 lodiach v tom už človek má sem tam bordel.

Na regate ste každý deň na inej pláži / prístave / zátoke, aj tam, kde sa inak nikdy nedostanete. Spoznáte kopu zaujímavých ľudí, osobnostne, aj profesne. Napríklad taká loď s ESEŤákmi – za ich stolitrovými zásobami piva by nejeden zaplakal. Vo víťazstve im to ale nezabránilo. A večer sa prístav mení na našu vlastnú diskotéku či koncertnú sieň (tento rok ukulele, gitarele a 12 strunová gitara).

Ak vám teda na lodi nie je tak zle, že váš žalúdok visí von z ústnej dutiny (fakt jediná prijateľná výhovorka), tak  nevidím reálny dôvod neísť. Prečo by niekto preferoval sledovanie kancelárskych krýs naberajúcich bronz na lokálnej pláži alebo desiatky „svalo-mačov“ a desaťeurové longdrinkové žbrndy na lokálnych „tuc-tuc-tékach“, keď sa môže plaviť na plachetnici? A ja vám dobre zahrám, o to sa nebojte.

Stále som vás nepresvedčil? Tak video z posledného ročníka by malo. Skipperovi zdar a zapíšte si ma aj piaty krát.